Pre komerčný svet skutočnosť, že prednášam na univerzite, nie je podstatná, prejaví sa to len v osobnej komunikácii ... zdá sa, že pre časť ľudí z tohto sveta pôsobenie na univerzite je vnímané ako prestížna záležitosť, čosi čo vyvoláva niečo ako rešpekt. Nie, nedospelo to až do nejakej konkurenčnej výhody, nanajvýš ide o pohladkanie ega :-) Každopádne, nespozoroval som, že by moje pôsobenie v akademickej sfére moju firmu alebo mňa osobne v komerčnom svete nejako viditeľne zvýhodňovalo či diskriminovalo.
Akademický svet skutočnosť, že prichádzam z komerčného sveta, vníma inak. Na jednej strane sa zdá, že študentom vyhovuje keď predmet (v mojom prípade informačnú bezpečnosť) prednáša človek z praxe, na druhej strane mám pocit, že pre akademické inštitúcie je externý prednášajúci z praxe niečo, s čím príliš nepočítajú a čo narúša zaužívané schémy. Mám na mysli hodnotenia fakúlt a univerzít, ktoré sa u nás rozmohli, konkrétne kritéria, ktoré sa pri tom používajú.
Ešte že som si pred pár rokmi viacmenej „z dlhej chvíle“ urobil PhD (z dlhej chvíle preto, že v slovenskom komerčnom svete tento titul nehrá takú rolu ako v akademickom a nedá sa povedať, že by prinášal významnejšie výhody), tak aspoň fakulte/univerzite nekazím požadované percento pedagógov s takýmto kvalifikačným stupňom. Čo však „kazím“, je hodnotenie odbornej úrovne katedry/fakulty ... pre náš akademický svet sa totiž meria predovšetkým počtom odborných publikácii, ktoré pedagóg vyprodukuje za rok či pár sledovaných rokov. Nuž, komerčný svet, ktorý ma živí, je iný – ak aj je klient ochotný zafinancovať napísanie nejakej správy, tak nie preto aby bola publikovaná, veď čo by z toho mal? Skrátka, náš komerčný svet počet publikácií nezaujíma, a tak síce sem-tam niečo publikujem, ale len ako akýsi úlet od bežnej práce ktorú robím.
Rozumiem, že od univerzitného pedagóga sa požaduje aby bol vo svojej odbornej oblasti „viditeľný“, a že pre ľudí pôsobiacich na plný úväzok na univerzite sú odborné publikácie jeden z mála spôsobov, ako svoju viditeľnosť demonštrovať. Na zamyslenie však je, či nepripustiť aj iné spôsoby ako preukázať dostatočnú viditeľnosť v danej oblasti, spôsoby ktoré by boli otvorené aj pre ľudí z iných svetov ako ten náš (dosť uzavretý) akademický.
Napríklad, aj napriek tomu, že negenerujem každý rok stanovený počet článkov sa zdá, že pre dosť ľudí z mojej branže viditeľný som, a aj v zahraničí – inak by ma asi nepozývali do programových výborov medzinárodných odborných konferencii ... na toto však vo formulároch hlásení pre hodnotenie fakulty nie sú kolonky. Alebo – moja jednoosobová firma je členom konzorcia riešiaceho výskumný projekt 6. Rámcového programu EÚ, čo hádam tiež svedčí o istej viditeľnosti, formuláre hlásení o odbornej úrovni pedagógov na katedre/fakulte/univerzite však nedávajú možnosť toto uviesť (keby som však v onom projekte zastupoval univerzitu, tak by to bolo niečo iné, aj keby sa z univerzity už nikto iný na projekte nepodieľal).
V akademickom svete som len návštevníkom - síce pravidelným, ale stále len návštevníkom, a tak ani neočakávam, že by som v ňom mohol byť považovaný za "domáceho". Ale neteší ma, keď moji "hostitelia" na moju prítomnosť v istom zmysle doplácajú, prinajmenšom keď ide o ich hodnotenie – podľa obvyklých kritérii nie je moje pôsobenie pre nich prínosom a v podstate len zaberám miesto... takže keď na základe čísiel z hodnotenia na ich adresu odznievajú nelichotivé vyjadrenia, je to aj kvôli mne. Nie, nevytýkajú mi to, ale ... je v poriadku aby doplácali na to, že do akademickej sféry vpustili niekoho z "druhého" sveta?
Dva svety
S trochou preháňania môžem tvrdiť, že žijem niekoľko životov – okrem normálnej práce pre firmu ako externista prednášam na dvoch univerzitách (plus zopár ďalších aktivít, tie tu však nie sú podstatné). Striedavo sa tak pohybujem v dvoch svetoch – komerčnom a akademickom - a je celkom zaujímavé pozorovať ako moje pôsobenie v tom jednom svete ovplyvňuje moju pozíciu v tom druhom.