Pataveda a výcvik policajtov

Autor: Jozef Vyskoč | 8.2.2010 o 7:17 | Karma článku: 8,67 | Prečítané:  2847x

Nie je tajomstvom, že obraz našej polície, obzvlášť jej zložiek zasahujúcich pri raziách či nepovolených zhromaždeniach, nie je práve najlepší. A to aj napriek tomu (alebo práve preto?), že už aj vo výcviku policajtov sa uplatňujú vedecké poznatky . Je najvyšší čas seriózne sa zaoberať účinnými spôsobmi ako zlepšiť imidž kukláčov či policajných ťažkoodencov – a ako to už býva, tam, kde zlyhávajú doterajšie (vedecky podložené) postupy, pataveda jasne ukazuje svoju silu, spočívajúcu v komplexnom a zároveň prísne logickom pohľade na svet a odvážnom prekračovaní limitov vedeckých disciplín i zažitých mentálnych bariér.

Začneme tým, že sa nenecháme zviesť okrajovými záležitosťami (pocitmi priamych príjemcov toho, čo policajti predvádzajú) a sústredíme sa na gro – teda ako taký policajný zásah vníma väčšina občanov. Pochopiteľne, vnímajú ho sprostredkovane, či už ako prizerajúci sa, alebo konzumenti médií, ktoré o razii v klube či o rozháňaní nepovoleného zhromaždenia informujú. No a povedzme si to priamo – čože už má ľudí na takej akcii zaujímať? Obyčajná kontrola dokladov nie je nič, čo by upútalo pozornosť, a tak sa záujem prizerajúcich, resp. médií sústreďuje na to, čo ostane – teda „akčnejšie“ momenty. A tu spočíva podstata problému. Veď sortiment toho, čo v tomto smere polícia ponúka, je mimoriadne chudobný – skrvavenie úst flautistu, kropenie demonštrujúcich vodným delom, či sem-tam sa na vybraného jedinca vrhne presila policajtov, ktorí príležitosť využijú na to, aby si „buchli“ ako kompenzáciu za nudu pri čakaní na povel na zákrok. V provnaní s tým, čo bežne vidieť vo filmoch, je to naozaj bieda... Skrátka, niet sa čo diviť, že prizerajúci občania sú nespokojní, keď zákrok polície im okrem nudy ponúka len veľmi málo zaujímavých zážitkov.

A práve tam sa ukazujú obmedzenia vedy, resp. jednotlivých vedných disciplín, ktoré už zo svojej podstaty skúmajú len „svoj piesoček“ (materiálové zloženie policajného protiúderového štítu, dĺžka a materiál obuškov, tlak a teplota vody vodného dela, optimálny pomer počtu policajtov a účastníkov zhromaždenia, a podobne), ale nie celkový (synergický) efekt. Skrátka, každá vedná disciplína má svoje ohraničenia, pri ktorých končí. Tam, kde veda končí, však pataveda ešte len začína, a tak je len prirodzené, že pataveda je mimoriadne vhodná práve pre problémy, pre ktoré je dôležitý celkový výsledný efekt – čo pre políciu nesporne znamená spokojnosť občanov.

Pataveda odhaľuje priamo podstatu problému, a tak to bude aj v tomto prípade. Z informácii na stránke Ministerstva vnútra o výcviku policajtov vyplýva, že prvky tzv. bojových umení tvoria dôležitú súčasť ich prípravy. A patavedcovi je okamžite jasné, že práve v tomto je zdroj všetkých problémov. Polícia evidentne v slovnom spojení „bojové umenie“ kladie dôraz na prvé slovo („bojové“) a prípravu policajtov orientuje práve smerom k získaniu bitkárskych zručností (do akej miery sa na tomto rozhodnutí podieľa vplyv hollywoodskych filmov je námet na ďalší výskum). Už základná analýza slovného spojenia „bojové umenie“ však vedie k celkom jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru – v tomto spojení je podstatným (menom) „umenie“, zatiaľ čo „bojové“ je iba prívlastkom ... a teda zdrojom problémov je nepochopenie, resp. nesprávne určenie priorít pri rozhodovaní o náplni výcviku policajtov – namiesto umenia sa kladie dôraz na boj. Je pritom vcelku jasné, že je zásadný rozdiel či policajný zásah má charakter boja (bitky), alebo umeleckého výkonu.

Návrh ucelenej koncepcie výcviku policajtov s dôrazom na umenie ako kľúčovú prioritu pochopiteľne presahuje rozsah tohto príspevku. Pre ilustráciu však uveďme, ako by polícia mohla využiť umelecky orientovanú prípravu policajných jednotiek napríklad pri rozháňaní nepovoleného zhromaždenia. S využitím záverov nášho predchádzajúceho patavedeckého výskumu (J.Vyskoč: Slovenské ľudové bojové umenie. 2009, nepublikované) by to mohlo vyzerať napríklad takto:

Kým sa účastníci nepovoleného zhromaždenia schádzajú, policajti nepostávajú obďaleč a nenudia sa, ako pri klasickom prístupe. Namiesto toho im policajná muzička vyhráva rezké slovenské ľudové tanečné melódie, a policajti predvádzajú individuálne i skupinové slovenské ľudové bojové tance – o tom, že majú z čoho vyberať, svedčia aj názvy slovenských ľudových tancov ako „vyhadzovaná“, „na plece“, „vrtenec“, „váľaný“, „lakťový“, „šúchaná“, „divý“, „pod nohy“, „odzemok“ (varianty s obuškami či granátmi so slzotvorným plynom), „remeňový“, „popod ruku“, „búchaný“, „harmatanec“, „palicový“, „kvákací“, či „šalene“. A teraz zľava vbieha zástup policajtiek v slušivých kevlarových krojoch, pochytajú sa za obušky a rozkrútia veľké koleso, do ktorého gestami prizývajú aj prekvapených účastníkov nepovoleného zhromaždenia... Na tých prítomní zástupcovia médií i prizerajúci občania, zaujatí umeleckými výkonmi policajtov, stihli už aj zabudnúť. Zopár účastníkov nepovoleného zhromaždenia sa pokúsi zapojiť sa, ale bez tréningu nemajú šancu konkurovať tanečným výkonom policajtov a zožnú len piskot a posmešné poznámky prizerajúcich občanov ... zvyšní účastníci nepovoleného zhromaždenia po zistení, že nemajú čím by prilákali pozornosť médií i občanov uchvátených výkonmi policajnej muzičky, tanečníčok a tanečníkov, sa psychicky zlomia a sami sa rozídu.

Pochopiteľne, slovenské ľudové tance nemusia byť jediným druhom policajne využiteľného umenia ... v závislosti od zloženia účastníkov nepovoleného zhromaždenia by mohli byť účinné aj iné hudobné a tanečné žánre, prípadne aj ďalšie populárne druhy umenia (trebárs výstava karikatúr či umeleckých aktov, operatívne zorganizovaná práve v čase a tesnej blízkosti miesta konania nepovoleného zhromaždenia). Všestranná umelecká príprava policajných zložiek by umožnila použiť rôzne umelecké protiopatrenia a práve taký prvok prekvapenia by skomplikoval činnosť organizátorov nepovolených zhromaždení ... a tí, ak by chceli strhnúť pozornosť na seba, by sa museli tiež uchýliť k tvorivým umeleckým činom konkurujúcim tým policajným. Dôsledné využívanie umenia na nenásilný rozptyl nepovolených zhromaždení a podobných aktivít by evidentne zlepšilo obraz našej polície, a tiež významne prispelo k skultúrneniu spoločnosti. Naviac, slovenská polícia by sa mohla stať priekopníkom nových policajných metód aj v celosvetovom meradle (veď si to len predstavte – slovenskú políciu pozývajú na rozháňanie zhromaždení v iných krajinách ...). Dôsledné presadzovanie umenia do policajnej práce by nakoniec mohlo viesť až k zlúčeniu ministerstiev vnútra a kultúry a tým k zoštíhleniu štátnej správy, o ktorom sa tak často hovorí. Skrátka, samé pozitíva ... nie je teda už načase zabudnúť na vedecké prístupy a namiesto nich využívať potenciál patavedy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Ktovie, ako na voličov zapôsobí Klusov sľub vyčistiť úrady od rodinkárstva. Zdá sa totiž, že práve to im neprekáža v prípade ĽSNS.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.


Už ste čítali?