reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Vyskoč

Jozef Vyskoč

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Živí sa poradenstvom v oblasti bezpečnosti informačných systémov. Pravidelný prispievateľ do patavedeckých seminárov v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  BezpečnosťOchrana súkromiaPatavedaVzdelávanie a výskumNezaradené

reklama

Pataveda

Patavedecky o láske

Jozef Vyskoč

Patavedecky o láske

Je ťažké nájsť človeka, ktorý by o láske aspoň nepočul, tak budem stručný. O láske je známe, že vyvoláva halucinačné stavy („motýle v bruchu“), spôsobuje nepochopiteľnú veselosť či neprítomné pohľady postihnutých, núti ich k šeptaniu dojemných veršíkov či dokonca k zliepaniu vlastných básničiek. Pre lásku sa ľudia dokážu ponižovať, ale aj vraždiť či samovraždiť. Láska „má prsty“ v mnohých umeleckých dielach, ale je aj príčinou nesmierneho trápenia postihnutých ... A práve utrpenie spojené s láskou je niečo, bez čoho by sa ľudstvo celkom dobre zaobišlo – takže tu máme celkom dobre definovaný výskumný problém. Láske sa venuje množstvo publikácií, ktoré však ťažko možno označiť za odborné – je v nich priveľa emócií a málo nezaujatého pohľadu. Skrátka, je načase aby sa láska, a predovšetkým príčiny utrpenia láskou postihnutých, stali predmetom seriózneho patavedeckého skúmania.

  • 14. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 707x
  • 13
Pataveda a výcvik policajtov

Jozef Vyskoč

Pataveda a výcvik policajtov

Nie je tajomstvom, že obraz našej polície, obzvlášť jej zložiek zasahujúcich pri raziách či nepovolených zhromaždeniach, nie je práve najlepší. A to aj napriek tomu (alebo práve preto?), že už aj vo výcviku policajtov sa uplatňujú vedecké poznatky . Je najvyšší čas seriózne sa zaoberať účinnými spôsobmi ako zlepšiť imidž kukláčov či policajných ťažkoodencov – a ako to už býva, tam, kde zlyhávajú doterajšie (vedecky podložené) postupy, pataveda jasne ukazuje svoju silu, spočívajúcu v komplexnom a zároveň prísne logickom pohľade na svet a odvážnom prekračovaní limitov vedeckých disciplín i zažitých mentálnych bariér.

  • 8. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 979x
  • 8
O škodlivosti súčasnej výučby fyziky

Jozef Vyskoč

O škodlivosti súčasnej výučby fyziky

Nie azda názornejšieho negatívneho príkladu kam ľudí vedie posadnutosť vedou a vedeckým prístupom, ako súčasná výučba fyziky. Vezmime si trebárs tak elementárny jav, ako je pohyb nejakého telesa – „vedecky“ sa popíše tak, že sa teleso nahradí abstrakciou akéhosi hmotného bodu a ďalej sa už potom pracuje len s bodom, jeho rýchlosťou, zrýchlením, a tak podobne. Zjednodušenie, ktoré sa vďaka výučbe fyziky v našich školách tak zaužívalo, že sa už nikto ani nepozastavuje nad tým, ak sa spätne prenáša do reálneho života. Patavedecký, prísne logický pohľad pritom odhalí, k akým absurdnostiam v reálnom svete takýto postup vedie ...

  • 20. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 183x
  • 81
Ako

Jozef Vyskoč

Ako

Pozorný bádateľ (písomných) prejavov našich predkov si nemôže nevšimnúť, ako títo svojho času zvykli spestriť svoje vyjadrovanie prirovnaním pomocou slovka „ako“. Pyšný AKO páv, dievča AKO lusk, má ho rada AKO soľ, chlap AKO hora, mať sa AKO prasce v žite, pevný AKO skala, tvrdý AKO štolverk, Slovák AKO repa, pije AKO dúha, svieži AKO rybička, stojí AKO drúk, má rečí AKO koza bobkov,

  • 30. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 357x
  • 10
Čo prezrádzajú rozprávky

Jozef Vyskoč

Čo prezrádzajú rozprávky

Ako som v predchádzajúcom patačlánku dokázal, slovenská veda hriešnou ignoráciou slovenských rozprávok trestuhodne zanedbáva bohatstvo poznania, ktoré v sebe naše ľudové rozprávky nesú. Ak sa na rozprávky (v tomto príspevku z tretieho zväzku Dobšinského Prostonárodných) pozrieme bez zbytočných predsudkov, čistá logika patavedy nám jasne naznačí, o čo nás takýto vedecký prístup ukrátil...

  • 11. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
reklama
Príčiny vyhynutia drakov

Jozef Vyskoč

Príčiny vyhynutia drakov

Slovenské rozprávky ... podľa vedcov (Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995) vraj „odrážajú skutočnosť nepriamo, prostredníctvom poetického výmyslu“, či „rozprávkam sa na rozdiel od povestí spravidla neverí“. Nuž, vedci možno rozprávkam neveria, o obmedzenosti vedy a vedcov i o pravdivosti rozprávok však patavedci vedia svoje... Keby boli rozprávky výmyslami, s pribúdajúcimi rokmi by sa presunuli do oblasti sci-fi, či fantasy, čo sa však vôbec nestalo, čo názorne vyvracia tvrdenia vedcov o rozprávkach ako „výmysloch“. A nielen to – všimli ste si, že skoro všetko, čo sa v rozprávkach vyskytuje, existuje aj v súčasnosti? Králi, princovia a princezné, žaby, hady, koníky a iné zvieratá, siláci a hrdinovia, aj rôznych zbojníkov a hlupákov je požehnane ... len o drakoch akosi nepočuť, vieme o nich len z rozprávok. Draci teda zrejme boli, ale vyhynuli. Prečo k tomu došlo, na to nám veda odpoveď nedáva,

  • 7. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka?

Jozef Vyskoč

Čo bolo skôr – vajce alebo sliepka?

Otázka, na ktorú veda nedokáže odpovedať. To však neplatí pre patavedu o ktorej vieme, že „tam kde veda končí, pataveda ešte len začína“. A naozaj – keď sa budeme riadiť len číročistou logikou, nespútanou obmedzeniami charakteristickými pre takzvaný vedecký postup, dokážeme jasne a nespochybniteľne odpovedať aj na otázku z titulku.

  • 21. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 12
Odhaľovanie záhad slovenského jazyka

Jozef Vyskoč

Odhaľovanie záhad slovenského jazyka

Viaceré patavedecké práce už dlhšiu dobu názorne ilustrujú, že slovenský jazyk v sebe skrýva ešte viaceré neprebádané zákutia, ktoré veda vo svojej obvyklej obmedzenosti systematicky prehliada. Napríklad, všimli ste si paradox, keď slová, ktoré napohľad označujú niečo nehmotné, sa používajú v slovných spojeniach, z ktorých vyplýva že ide o čosi hmatateľné? Trebárs taký osud – nehmotný, a predsa sa zvykne hovoriť že niekto má osud (svoj, alebo niekoho iného) vo svojich rukách ... neukazuje to priamo na to, že osudom starí Slovieni volali čosi, čo bolo hmatateľné, priraditeľné k jednotlivcovi, veľkosťou tak akurát do ruky ... a že to čosi hmatateľné, či už svoje alebo niekoho iného, zvykli ľudia chytať, brať do rúk?

  • 2. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 13
Čert

Jozef Vyskoč

Čert

Kto by nepoznal toto slovo ... ale aj keď sa často používa, zamyslel sa vôbec niekto nad tým, čo o ňom vieme? Čo to vlastne nesmieme, keď niekto povie aby sme nemaľovali čerta na stenu? Videl už niekto čerta, viete ako vyzerá? A keď niekto povie „choď do čerta“, kam nás to vlastne posiela? Na takéto a podobné otázky je veda krátka, veď v prípade čerta sa zmohla len na pozbieranie čiastkových poznatkov bez čo i len náznaku snahy o ich ucelenú a logickú interpretáciu, ktorá by odhalila čo sa vlastne za týmto termínom skrýva. Kto neverí, nech si v Encyklopédií ľudovej kultúry Slovenska (VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) nalistuje heslo čert (str. 73) – autori „vedci“ dokázali len popisovať kde sa tento termín používal, ale zrejme ich vôbec, ale vôbec nezaujímalo čo vlastne označuje. Našťastie máme patavedu o ktorej je známe, že „tam kde veda končí, tam pataveda ešte len začína“...

  • 27. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 118x
  • 12
Aj tí naši blogovali

Jozef Vyskoč

Aj tí naši blogovali

Hej mladí, len sa nenaparujte, že gúglujete a blogujete – nič nové pod slnkom, toto predsa robili aj starí Slovieni. Ej bisťu, veru tak je – že to vymysleli len nedávno kdesi na tom Západe, to sú len bájky neznalých žurnalistov, ktorí vôbec netušia čo všetko poznali a dokázali naši predkovia.

  • 20. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 654x
  • 17
reklama
Prečo?

Jozef Vyskoč

Prečo?

Prečo vlasy šedivejú? Vedecká odpoveď len čosi zmätene brble o nedostatku farbiva či podobne, v žiadnom prípade však neodpovedá na pôvodnú otázku, teda prečo vlastne vlasy šedivejú... Pataveda na to ide inak – namiesto rozpitvávania nepodstatných detailov na problém pozrie komplexnejšie a ajhľa, odpoveď je hneď jasná – šedivosť vlasov je pomôcka pre tých menej chápavých, signalizácia toho, že nositeľ vlasov má už nejaký ten rôčik za sebou. Pochopiteľne, tým chápavejším je vek nositeľa vlasov jasný aj z iných prejavov, ale koľko ľudí je chápavejších a koľko menej chápavých? A tak je to aj v inom...

  • 5. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 053x
  • 7
Prečo ešte nikto učený z neba nespadol?

Jozef Vyskoč

Prečo ešte nikto učený z neba nespadol?

Základom patavedy je pozorovanie a logické odvodzovanie záverov. Pataveda nie je sputnaná ohraničeniami – neuznáva žiadne hranice ľudského poznania a pokojne preniká tam, kde sa obyčajná veda neodváži vstúpiť. Doteraz sa napríklad veda neodvážila hlbšie (a hlavne logicky) preskúmať bohatstvo poznatkov nášho ľudu, zvečnené v slovenských ľudových prísloviach, porekadlách a úsloviach. Skutočnosť, že tieto sú interpretované ako nejaké podobenstvá len svedčí o tom, že ich bádatelia predpokladajú u našich predkov rovnakú mieru povrchnosti, akou sa vyznačujú dnešní vedci. Vezmime si napríklad známu konštatáciu, že „nikto učený z neba nespadol“.

  • 28. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 602x
  • 7
Blogito, ergo sum (blogujem, teda som)

Jozef Vyskoč

Blogito, ergo sum (blogujem, teda som)

Pred časom som zaregistroval, že dnešnej mládeži už nič nehovorí známe spojenie „má peňazí ako pliev“ ... pretože dnešní mladí nevedia, čo sú to plevy. Aj to ukazuje, že je najvyšší čas aktualizovať ustálené slovné spojenia, ktoré vyjadrujú stáročnú múdrosť našich predkov. Teda napríklad zmienené prirovnanie by bolo zrejme zrozumiteľnejšie, keby znelo „má peňazí ako spamu“. To však nie je všetko...

  • 28. feb 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 25
Sitnianski rytieri

Jozef Vyskoč

Sitnianski rytieri

Pod vrchom Sitno spí húf rytierov. Povesť ďalej uvádza, že sú tam preto, aby sa vyrojili a pomohli, keď bude Slovákom najhoršie. Povesť však už neuvádza detaily, ako nám vlastne pomôžu. Nepriame očakávania toho, že zničia každého nepriateľa Slovákov, sú nereálne - však naši predkovia určite neboli takí hlúpi aby si mysleli, že výzbroj rytierov bude stále aktuálna - a nehovoriac ani o tom, ako úspešní môžu byť bojovníci po dlhom spánku bez náležitého priebežného tréningu.

  • 15. dec 2004
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 681x
  • 3
Ako zatraktívniť matematiku

Jozef Vyskoč

Ako zatraktívniť matematiku

Aj keď je matematika len vedou, z bližšie nevysvetliteľných citových dôvodov mi je celkom sympatická. A preto mi nie je ani ľahostajná známa skutočnosť, že ešte stále väčšina ľudí nemá k matematike pozitívny vzťah. Patavedecký prístup, prekračujúci hranice medzi jednotlivými vedami, jasne odhalí základné príčiny neobľúbenosti matematiky a naznačí tak cestu, ktorou by sa matematika mala uberať aby sa stala pre ľudí zaujímavou.

  • 3. dec 2004
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
reklama
Čo je to pataveda?

Jozef Vyskoč

Čo je to pataveda?

Čo je to pataveda? Kto sa s ňou už stretol, pozná odpoveď – „Tam, kde veda končí, tam pataveda ešte len začína.“ Vo svete majú Ig Nobelove ceny, Česi majú Járu Cimrmana, Slováci majú patavedu. Zvlášť pravidelní návštevníci bratislavských patavedeckých seminárov vedia, aké výsledky sa patavedeckým výskumníkom podarilo dosiahnuť – napríklad jednoduchý a presvedčivý dôkaz toho, že rýchlosť tmy je oveľa väčšia ako rýchlosť svetla, či dôkaz toho, že v skutočnosti Boh stvoril najprv Evu a až potom Adama.

  • 19. nov 2004
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
reklama
SkryťZatvoriť reklamu