Identita kedysi, dnes ... a v budúcnosti?

Nejde pritom len o samotný obsah toho, čo daná osoba prezentuje smerom k ostatným členom komunity, ale aj o jej ďalšie prejavy, ktoré spolupôsobia pri vytváraní si názoru na jej dôveryhodnosť – výraz tváre, zaváhanie v rečovom prejave, sklopené oči, a tak podobne. Podľa špecialistov na „reč tela“ sa samotný obsah správy (reči) na celkovej komunikácii medzi ľuďmi podieľa v oveľa menšej miere ako tzv. neverbálne prejavy ... koniec koncov asi každý sa aspoň raz ocitol v situácii, keď mu pohľad, grimasa či pohyb iného človeka „povedali“ dosť aj bez toho, aby tento prehovoril čo len slovko. Reč tela je významná aj v tom, že na rozdiel od obsahu reči sa oveľa ťažšie dôsledne a dlhodobo kontroluje – a teda napr. pomáha potvrdiť alebo spochybniť úprimnosť či pravdivosť toho, čo človek hovorí.

Osobný kontakt teda ľuďom umožňuje aj bez zvláštnej kvalifikácie vcelku ľahko ustanoviť identitu konkrétnej osoby ako spojenie mena a vzhľadu, resp. ďalších vnímateľných vlastností a prejavov. Pre prípadné predstieranie identity niekoho iného tak nestačí len používať jeho meno, ale je nevyhnutné dostatočne vierohodne napodobniť aj jeho ďalšie známe charakteristiky a prejavy a to tak, aby toto nebolo postrehnuteľné ľudskými zmyslami. Keďže ide o rozsiahly a zložitý súbor charakteristík a prejavov, úspešne si nebadane osvojiť identitu inej osoby v prostredí ktoré túto osobu osobne pozná, je mimoriadne ťažké.

Technický rozvoj, ktorý umožnil komunikáciu medzi ľuďmi aj na veľké vzdialenosti, však zároveň značne obmedzil prenos takýchto dodatočných informácií. Spočiatku to boli hlavne vizuálne informácie, čiže stále ešte ostávala možnosť napríklad rozpoznať telefonujúceho podľa hlasu, či urobiť isté uzávery z jeho rečového prejavu. Naviac, analógový princíp záznamu, prenosu a ukladania prejavov ľudí značne komplikoval prípadné manipulácie s takýmito záznamami, obzvlášť ak mali byť na takej kvalitatívnej úrovni, aby neboli postrehnuteľné.

Digitalizácia a ďalší rozvoj informačných a komunikačných technológií však potom odstránili aj posledné barličky, ktoré sa dali použiť pre aké-také ubezpečenie sa „klasickým spôsobom“ o identite osoby, s ktorou komunikujeme. Textová komunikácia (e-maily, blogy, SMS, ...) neprenáša nekontrolovateľnú neverbálnu informáciu, známu z osobného kontaktu ... a naviac ľahkosť, s akou sa dá manipulovať s digitálnymi záznamami, diktuje nespoliehať sa ani na prípadné vizuálne dáta z webcamu. Ako potom vlastne definovať identitu osoby? A ako potom spoľahlivým spôsobom identifikovať danú osobu, t.j. vierohodným spôsobom ju odlíšiť od ostatných osôb?

Ukazuje sa, že budúcnosť identity si vyžiada významné zmeny v chápaní tohto pojmu. Ak pojem „identita“ chápeme ako súbor nejakých charakteristík, ktoré reprezentujú danú osobu, v digitálnom svete Internetu sa musíme preorientovať z doteraz bežne používaných charakteristík na iné. Asi najvýznamnejšou zmenou však je ľahkosť, s akou môže mať v tomto svete jedna osoba viacero identít ... dočasné i trvalé. Je dokonca celkom predstaviteľné aj to, že sa identita stane tovarom ... napríklad keď niekto v Internete dlhodobo používa konkrétny pseudonym takým spôsobom, že tento si získa slušnú povesť (renomé), nedá sa vylúčiť možnosť speňaženia tohto pseudonymu, presnejšie reputácie, ktorá je s ním spojená. Budúcnosť sa v tomto zmysle ukazuje ako celkom zaujímavá.