Pripravuje sa eGovernment – budú mu ľudia dôverovať?

Autor: Jozef Vyskoč | 11.4.2011 o 9:17 | Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1074x

Keď firma pripravuje úplne nový produkt alebo službu, jej manažéri o.i. vopred naplánujú aktivity zamerané na to, aby u ľudí (zákazníkov) vytvorili pozitívny vzťah k novinke, aby o ňu mali záujem, aby ju chceli. Je to logické, veď ak si novinka nezíska dostatočné množstvo zákazníkov, výdavky spojené s jej vývojom a uvedením na trh budú bez úžitku premárnené. Štát síce nie je komerčná firma, ale v dnešnej dobe sa predsa len občas ocitne v obdobnej pozícií. Napríklad keď – prinajmenšom navonok – deklaruje snahu o efektívne vynakladanie verejných finančných prostriedkov a zároveň sa chystá svojim občanom ponúknuť „nové služby“ pod hlavičkou eGovernmentu. Budú pri tom „štátni manažéri“ uvažovať/postupovať podobne ako manažéri komerčných firiem?

Štátni manažéri majú oproti svojim kolegom v komerčnej sfére niekoľko výhod – napríklad spravidla monopolné postavenie na trhu služieb pre občanov či jednoduchšie získanie „klientov“, keď využívanie tej-ktorej služby sa ustanoví ako povinné „zo zákona“. Takéto výhody sú využiteľné v prípade mnohých služieb eGovernmentu, nie však pre všetky. Ktovie, či si politici (tiež „štátni manažéri“) uvedomili, že voľby cez Internet ako nová služba, ktorú chcú ponúknuť občanom, majú iné charakteristiky. Jednak, účasť vo voľbách nie je pre občanov povinná, takže ich nič nenúti vôbec použiť takúto novú službu. Naviac, keďže okrem hlasovania cez Internet má ostať zachovaná aj možnosť hlasovať klasickým (papierovým) spôsobom, hlasovanie cez Internet bude mať konkurenciu. Inak povedané, aj keby bola účasť na voľbách zo zákona povinná, občan bude mať možnosť výberu, nemusí voliť práve cez Internet. Hovorí sa teda o príprave novej služby, ktorú občania budú môcť, ale nebudú mať povinnosť využiť.

Štátni manažéri sa tak dostanú do situácie podobnej tej, v ktorej sú ich kolegovia v komerčnej sfére, a tak by sa logicky mali aj zaujímať, či si nová služba získa si srdcia „zákazníkov“ a teda či budú náklady na jej zavedenie efektívne a zmysluplne vynaložené. Akosi som nepostrehol, že by sa tento aspekt v súvislosti s eGovernmentom na Slovensku niekde spomenul (budem len rád, keď ma niekto v diskusií v tomto zmysle opraví).

Špeciálne pre hlasovanie cez Internet to asi nebude úplne bezvýznamná záležitosť. Vychádzajúc z diskusii na Internete, nepochybne sa nájdu ľudia, ktorí majú záujem takúto službu využiť … ale aj dosť takých, ktorí upozorňujú na neľahkú úlohu pri hlasovaní cez Internet vytvoriť systém, ktorému sa bude dať veriť. Nemá teda zmysel do úvah a plánov na zavedenie hlasovania cez Internet zahrnúť aj aktivity zamerané na získanie dôvery voličov v pripravovaný systém? Predstava, že by štát vynaložil nemalé prostriedky na niečo, čo by používalo len zopár ľudí, nie je práve najpríjemnejšia.

Nevyzerá to na ľahkú záležitosť. Čo vlastne presvedčí ľudí, že ponúkaný systém hlasovania cez Internet je dôveryhodný, že zabezpečí požadovanú úroveň anonymity hlasovania, obmedzí rôzne manipulácie s odovzdanými hlasmi, skrátka že nevytvorí nové príležitosti pre spochybnenie korektnosti volieb, a podobne. Aj keby sa zverejnila kompletná dokumentácia systému (v našich podmienkach niečo neslýchané), naprostá väčšina voličov nebude schopná (a ani ochotná) podstúpiť tortúru jej podrobného preverovania, o kvalifikovanom zhodnotení ani nehovoriac. Takže ako získať dôveru v systém hlasovania cez Internet (čo je pre mnohých ľudí nutná podmienka pre to, aby taký systém vôbec použili)?

Dá sa predpokladať, že významná časť voličov by mohla dôveru k systému hlasovania cez Internet nadobudnúť sprostredkovane – keby sa o ňom pozitívne vyjadrila autorita, ktorej dôverujú. Je pritom potrebné rozlišovať medzi formálnou autoritou a neformálnou. Napríklad, pre otázky bezpečnosti či ochrany súkromia sú formálnymi autoritami NBÚ či Úrad na ochranu osobných údajov, ale za súčasnej situácie sa nezdá, že by ich prípadné pozitívne vyjadrenia na adresu systému internetového hlasovania ľudí nejako chytili za srdce. A otázka je, či sme na tom s neformálnymi autoritami lepšie ... máme vôbec v oblasti IT na Slovensku dôveryhodné autority, teda také, ktoré za dôveryhodné pokladá dostatočne veľká množina ľudí? Ktoré to sú?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?